Po prvé preto, lebo ak sa ho dožijem, tak špekulanti z DSSiek tu dávno nebudú, zmetie ich revolúcia. A ak by tu náhodou ešte stále boli aj s celým kapitalistickým zriadením, tak v takom prípade sa do dôchodku pôjde asi tak v 85 tke a aj to za 200 € mesačne. Či sa dožijem to neviem. Odmietam si šetriť na samozrejmosti, na ktoré mám nárok. Tých dôvodov je samozrejme viac, čítajte ďalej.

K napísaniu tohto textu ma inšpirovalo otočenie hlavy na televízor, konkrétne na RTVS, kde v popise k relácii „Experiment“ sa dozvedám, že sme iracionálni, lebo by sme si mali šetriť, ale my si nešetríme.

Fakt, že sa nedožijeme dôchodku je jedným z najjasnejších dôkazov kapitalistických protirečení, je to doočíbijúcim dôkazom, že kapitalizmus je protiľudový. Logické a racionálne nie je to prijať. Nebudem to tu opakovať, už som to uviedol v inom texte, len zhrniem, že je to spôsobené tým, že nepracujeme pre seba, ale spravujeme cudzí majetok, že národný dôchodok odchádza na kontá vlastníkov tohto majetku.  Preto nie sú peniaze na dôchodky. Tu sa nemožno vyhovárať ani na rozkrádanie verejných financií a korupciu, nakoľko toto je trend celého kapitalistického sveta a rozkrádanie predstavuje len zlomok výpadkov.

Už len pokiaľ médiá rešpektujú tento fakt, že si máme zo svojho šetriť na niečo, čo mali naši rodičia a starí rodičia ako samozrejmosť, už to je zavádzanie verejnosti a manipulácia. Každý výklad a príspevok, v ktorom sa hovorí, že si máme na dôchodok šetriť je pľuvancom do tváre pracujúcich. Keby bolo spoločenské vlastníctvo výrobných prostriedkov, bolo by aj na dôchodky. To  je historický fakt. Pokiaľ systém produkuje protiľudové štatistiky, tak nie je rozumné ich prijať, ale tento systém zmeniť.

Ak by som si začal šetriť popri hypotéke a ďalších nákladoch na dôchodok, to by znamenalo prijať otrokárstvo, to by ma mohol už ktokoľvek na ulici opľuť ako poslednú handru. Radšej svoje peniaze investujem do niečoho čo ma, i keď skromne, uživí aj mimo tohto systému.