Zhliadol som internetovú reklamu obchodných reťazcov, kde mladej nakupujúcej rodine doloží politik za nákup ešte „špeciálny odvod“, ktorý si zaplatia, politik ho schmatne a odíde.

Podobnú kampaň s názvom „Ruky preč od mojej poistky“ viedli aj poisťovne.

Podnikateľské subjekty automaticky prenášajú zvýšenú daň na svojich zákazníkov a klientov a tvrdia, že táto daň ani nebola určená im ako podnikateľskému subjektu, ale rovno zákazníkom a klientom. Už toto ponímanie je zavádzajúce.

Mne už druhý rok po sebe dvihli cenu elektriky. Myslíte si, že môžem prísť za šéfom a povedať mu, „No tak si tento rok priplatíš, lebo mne dvihli cenu elektriky a ja to prenášam na Teba.“ Zaujímavá predstava nie? Ja mám len dve možnosti a to buď ušetriť na iných nákladoch, alebo míňať menej elektriky aby som zaplatil rovnakú sumu ako pred dvoma rokmi. Ja nemám tento náklad na koho preniesť.

Bez ohľadu na to, či je tento zákon dobrý alebo zlý a bez ohľadu na to, ako s týmito peniazmi buržoázni politici nakladajú, tento odvod  má byť zaplatený zo ziskov spoločnosti, nie na úkor zákazníka. Týmto textom nechcem nijako obhajovať alebo tento zákon hodnotiť, chcem len poukázať na mentalitu a uvažovanie veľkopodnikateľského sektora.

A teraz iný príklad zo včerajších správ:

Vláda znížila daň na ubytovanie, no cenách sa to neprejaví. Prevádzkovatelia ceny znižovať nebudú a peniaze navyše si nechajú. Dokonca aj analytik povedal, že je úplne jedno, či to bude mať zákazník lacnejšie, alebo či si to nechá poskytovateľ a prejaví sa to v zvýšenej kvalite služieb.

„Len aby… len aby…“