V dnešné dni, keď si pripomíname 78. výročie Slovenského národného povstania počúvame o fašistoch a fašizme pomerne často. V posledných rokoch sa toto slovo tak opotrebúva. Podaktorí ho už zodrali a dnes nikto nevie čo to znamená. Raz je fašista Putin, potom Zelenskyj, raz Matovič, inokedy Kotleba či Uhrík. Máme tu tiež fašizmy s prívlastkami ako napríklad „liberálny“ či „korona“. Označovať druhých za fašistov sa dnes stalo akousi módou. Dovoľte, aby som Vám vysvetlil, čo znamená fašizmus pre mňa.
Nebudem tu robiť ekonomickú prednášku, len skonštatujem, že kapitalistický systém má v sebe hlboké protirečenia, vďaka ktorým nie je možný spokojný život pracujúcich na Zemi. Pracujeme síce spoločne, no výsledky našej práce nám nepatria. Spravujeme cudzie majetky. Nejde nám o daný produkt, ale iba o „hodiny“ a z nich vyplývajúcu mzdu. A takto to potrebujeme každý mesiac. Napriek tomu, že vo svete je už vyrobené množstvo tovarov a to aj za pomoci moderných technológií, človek musí vyrábať ďalej, lebo potrebuje „hodiny“ a je mu v podstate jedno čo vyrába.
Dovolím si tvrdiť, že už sme takto spoločne vyprodukovali toľko produktov, že nik na svete by nemusel byť chudobný ani hladný. Práve naopak, niektoré produkty by sa nemuseli vyrábať vôbec a z gýču a konzumu by sa mohla živa človeka sústrediť na podstatnejšie a zmyselnejšie veci. V niektorých častiach sveta by dokonca mohlo klesnúť prežieranie sa obyvateľstva či plytvanie potravinami, v iných by sa zas mohli ľudia konečne normálne najesť.
A práve preto, že nepracujeme pre seba, ale spravujeme majetky cudzích osôb sa napríklad nedožijeme dôchodku. Práve preto, že rozhodujúca je burza, kde tieto osoby špekulujú a nie parlament – to je len cirkus, hurhaj a kolotoče, práve preto platíme z ničoho nič dvojnásobné ceny za materiály a energie.
Princíp kapitalistickej cenotvorby je založený na maximálnom zisku – teda nie na primeranom, aby podnik dlhodobo fungoval, aby mal aj na nejaké investície, údržbu a podobne, ale na vyžmýkaní čo najväčšej sumy peňazí z každého obratu. Teda ak sa niečo predáva napríklad po 20€, ale je o to záujem, tak kapitalistický trh sa nie len poteší z odbytu, ale začne ceny dvíhať. Aj preto dnes zažívame to čo zažívame.
Kapitalistické koncerny v snahe nahonobiť čo najväčší zisk, už stáročia rabujú prírodné zdroje krajín tzv. tretieho sveta, veď z tejto lúpeže a otrokárstva pochádza ich pôvodná akumulácia kapitálu. A podaktorí k ním vzhliadajú ako k úspešným a domnievajú sa, že keby sme boli celý čas s nimi, boli by sme rovnako „úspešní“. Avšak stali sme sa len ich ďalšími obeťami. Aj keď pravdu povediac, v posledných rokoch to ide so životnou úrovňou dole vodou naprieč celou planétou.
Toto všetko sa prejavuje v životnej úrovni a začne narastať nespokojnosť obyvateľstva. Preto tzv. „totalitné ideológie“ ako to radi nazývajú presvedčení kapitalisti, neprišli len preto, lebo sa narodila nejaká osoba s myšlienkami, alebo preto, lebo ľud už nevie čo od radosti, ale preto, lebo tieto myšlienky nachádzajú podporu v nespokojnej verejnosti, ktorá sa radikalizuje. Takto sa to žiaľ na školách neučí.
Ale aj nespokojnosť je možné využiť v prospech zachovania starých a prehnitých poriadkov. A preto zatiaľ čo socializmus znárodnením a plánovaním hospodárstva smeruje k vyriešeniu kapitalistických protirečení, fašizmus začne z nešťastia národov obviňovať iné „zlé národy“ či jedincov. Namiesto spojenia sa vykorisťovaných naprieč planétou, začne sa jeden národ povyšovať nad iný. Samotná národná príslušnosť sa stane zločinom a „dôkazom“. Pod heslom „tradície a národa“ začnú sa národy masakrovať medzi sebou, zachované zostane i „tradičné“ vykorisťovanie človeka človekom či celého národa hŕstkou oligarchov z národa „vyvoleného“.
Zároveň fašisti pod týmito heslami otvorené masakrujú pokrokové robotnícke hnutie, komunistov a odborárov rovno strieľajú. Tak to bolo za Adolfa Hitlera a tak to bolo aj neskôr v Latinskej Amerike, napríklad v Chile v roku 1973, kedy fašisti zhromaždili a mučili na štadióne veľké množstvo pokrokovo zmýšľajúcich ľudí, ktorí napr. znárodnili lesy, dopravu a podobne. Pokrokovo zmýšľajúci ľudia bývajú obviňovaní, že chcú zničiť národy a tradície.
Preto keď sa rozprávame o pojme fašizmus, vidím dve zásadné prvky:
1. odpútať pozornosť más od socialistickej revolúcie k rozprávkam o „zlých národoch“, spiklencoch a podobne.
2. pozabíjať komunistov, socialistov či radových odborárov a udržať prehnitý kapitalistický systém i keď s rečami o „národe, bohu a tradícii“
Ten kto prispieva k týmto cieľom, ten sa stáva podporovateľom fašizmu.
Žiaľ aj dnes vidíme, že ľudia majú radšej rozprávky ako realitu. Aj vojna na Ukrajine nám ukazuje, že len niektorí ľudia chcú naozaj mier. Mnohí len držia palce svojim obľúbeným mocnostiam. Vytvorili sa dva tábory, z ktorých pri jednom ma bolí pri srdci, pri inom zasa pri žalúdku. To je celý rozdiel. Jedni označujú každého kto odmieta ruskú agresiu automaticky fašistom a banderovcom, iní zasa obviňujú toho, kto odmieta vojská USA na Slovensku, že je ruský agent. Ľudia sú zanietení a oslepení konfliktom, len niektorým ide o pracujúceho človeka a o mier. Jedni chtiac-nechtiac tlieskajú západným, iní zasa východným oligarchom. Niektorí „mieroví aktivisti“ sa prebrali až teraz ale voči rynčaniu zbraní za posledných 20 rokov boli hluchučkí, nerobili predstavenia v divadlách, v ktorých vyjadrovali podporu krajinám, ktoré napadlo NATO. Čisté pokrytectvo schovávajúce sa za mier. Ale tak to chodí, veď nie nadarmo majú drogoví závisláci najviac rečí o slobode.
Čo by fašisti vyriešili, keby zabili všetkých židov? Zmenil by sa systém? To má byť riešenie problémov, že nahradíme židovského obchodníka nemeckým či slovenským? Nedajte sa vysmiať. A dnes? Keď zomrie Soroš, už bude dobre? Zodpovedajte si otázku, či on stvoril tento systém, alebo či tento systém stvoril jeho. Nie je náhodou Soroš tým Sorošom práve vďaka kapitalizmu? A je jediným? Nie sú tu náhodou desiatky či stovky väčších či menších Sorošov, ktorí ovplyvňujú politiku v prospech tej či onej mocnosti?
A čo migranti? Nie sú náhodou ešte vačšími obeťami kapitalistického systému než my sami? Máme svoj hnev smerovať na nich, alebo na tých, ktorí ich nútia migrovať? Tí, ktorí vlastnia ich nerastné suroviny či rozpútali v ich krajine vojnu ale pritom sa hrajú na slušných či dokonca na garantov demokracie? Imperialisti na tento svoj zločin vymysleli nálepku „multikulturalizmus“ a vydávajú ho za prirodzený. Vybavené.
Na vojny imperialistov vždy dopláca pracujúci človek. Preto by im nemal nikdy tlieskať niektorí na to doplatia životom, iní zranením, ďalší strechou nad hlavou, opustením rodnej krajiny či enormným zdražovaním. Na vojnu doplácajú pracujúci ako na Ukrajine, tak v Rusku i v Európe. Aj preto je stále platné heslo PROLETÁRI VŠETKÝCH KRAJÍN SPOJTE SA!
Chvála hrdinom SNP bez ohľadu na politickú príslušnosť. Treba si uctiť každého, kto prelomil typicky slovenské hundranie do piva a pozdvihol zbraň proti fašizmu.
Preč s kapitalizmom a fašizmom!
Poznámka: článok bol písaný pri príležitosti výročia Slovenského národného povstania
Zaujimave zaujimave... Technicky v ramci... ...
Blogger je ďalší "historický expert"... ...
Primerany zisk je ako primerane jedenie na... ...
A čo je to primeraný zisk? ...
Celá debata | RSS tejto debaty