Pani exposlankyňa, dnes sa ku mne dostal váš blog o súdnom procese s prepusteným predákom Jánom Margalom, ktorého cieľom ani nebolo poukázať na výsledok súdu, ale skor očierniť našu stranu, že sme tento súdny spor za pána Margalu nevyhrali i keď sme sa mu snažili v rámci našich možností pomocť, čo však vy považujete za jeho „zneužitie“ na volebnú kampaň.. Napísali ste to verejne, preto dovoľte ak použijem rovnaký komunikačný prostriedok.

V prvom rade musím povedať, že nerozumiem Vášmu správaniu a Vašej logike. Sám prípad Jána Margalu dobre poznám, keďže sme sa mnohokrát osobne stretli, viem tiež že sa v jeho prípade súdneho sporu s Cargo angažovalo viacero ľudí. A každému z nich nemám problém podať ruku, lebo sa tým či oným sposobom angažovali v prospech prepusteného predáka. Pokiaľ túto pomoc myslíme úprimne, nevidím dovod predbiehať sa a očierňovať sa v tom, kto mu pomohol viac a kto menej. Ak je kritériom úspechu opatovné zaradenie do práce – tak Jánovi Margalovi nepomohol nikto. Ani vy ako právnička, ani tí, ktorí ho chodili podporovať na súdy a ani my. Nikdy mi ale nenapadlo tým ľuďom, ktorí ho čakali pred pojednávacou sieňou za to nadávať.

Na svojom blogu o nás píšete:

„Mysleli si, že na jeho prípade zvíťazia v parlamentných voľbách v roku 2016.“ .

Vaše domnienky vydávate za fakty a skor tu cítiť vašu kampaň. Hovoríte – ľudia, kašlite na VZDOR-SP, aha tu som ja! My na rozdiel od Vás sme sa nikdy neporovnávali, nesnažili vytĺcť politický kredit, nesnažili sa očierňovať iné osoby a organizácie, ktoré sa motali okolo predsedu Margalu.

Dovoľte mi vaše tvrdenia rozmetať na prach. S Jánom Margalom sme sa prvý krát stretli na úrovni strana-odbory ako rovný s rovným ešte v roku 2014. Nadviazali sme spoluprácu a vzájomnú výmenu informácii. Pokiaľ máte pocit, že sme vám ho „uchmatli“, alebo že si nárokujeme na Vašu „vec“ svedčí to o tom, že nie my, ale Vy si robíte kampaň. Spolu sme robili napríklad 1. Máj v Novom Meste nad Váhom v roku 2014, ako hosťa sme ho pozvali na odborársky seminár v Martine, poskytli sme mu kontakt na bezplatného právnika – nášho sympatizanta, ktorý pomohol už viacerým našim kolegom. Kto tvrdí, že chcel peniaze, ten účelovo klame, šíri šuškandu. Na to som už ale pri ľudskom pokolení zvyknutý a nevyvádza ma to z miery. O jeho prípade sme vždy riadne informovali verejnosť. Dokonca sme zorganizovali vnútrostranícku zbierku, kedy sme mu odovzdali 130 €, aby mal z čoho zaplatiť alimenty a aby sa mu ľahšie dýchalo. Možno ste si v parlamente splietli čo to znamená „obyčajný človek“, ale pri strane za akú ste sa dostali do parlamentu tomu rozumiem. Ja Vám to teda pripomeniem: tie peniaze, ktoré sme Jánovi Margalovi zo solidarity odovzdali, boli do posledného eura ťažko vydreté, a boli od ľudí, ktorí sami majú problémy. Ja sám, aj keď nie som otcom jeho detí, som prispel zo svojej výplaty 20 €. Ak sa Vám máli, hanbite sa a vráťte sa na zem, medzi obyčajných ľudí bez nezávislých osobností. My nerozdávame za jedno zabedákanie tisíce eur na počkanie. To ste si mali zavolať inde – do Vila, poprípade poprosiť úžerníkov, ktorí rozdávajú z nakradnutého. Keď sa nám nepodarilo vyhrať spor, tak sme mu pomohli aspoň v tom, v čom sme vedeli, preto nemáte pravdu, ak píšete:

„Pomohla politická strana Vzdor-strana práce pánu Margalovi? Nepomohla. O tom nie sú žiadne pochybnosti.“

Vzťahy teda boli bilaterálne a priateľské, nešlo o akciu „modré z neba“, systémom obeť- spasiteľ. Ako vidíte, v čase keď sme s ŽROZ začali spolupracovať, sme ešte ani len netušili, že sa zúčastime parlamentných volieb. A ak ste pozorovali našu kampaň, Ján Margala v nej nefiguroval, nebol to mediálny ťahák. Spomenul som ho len raz a to po otázke čitateľa, ktorý sa pýtal ako konkrétne sme niekomu pomohli. Povedal som niečo v tom zmysle, že sme organizovali pomoc, nepovedal som, že sme jeho problém vyriešili.

Napokon – veď to poznáte aj vy, obrátil sa na Vás náš terajší člen, ktorému zmizli peniaze z bankového účtu. Aj keď ste sa vo veci i v parlamente angažovala, tiež ste mu nepomohli. O tom nie sú žiadne pochybnosti. No keď sme spolu kvoli nemu volali, vážil som si vás. Vlastne som si Vás vážil až dovtedy, dokedy sa ku mne nedostal Váš článok. Uvedomte si, že tu sa navážate do ľudí, ktorých by ste mali zastávať.

Nedá mi ešte tento citát:

„V pojednávacej miestnosti chýbajú zástupcovia politickej strany Vzdor-strana práce, ktorí si pána Jána Margalu vzali na „predvolebnú reklamu““.

Prečítajte si názov našej strany. Pomožem Vám vzdor-strana PRÁCE. Následne si otvorte kalendár na 17. týždni a pozrite sa aký deň je 26. apríl 2017. Kde si asi myslíte, že sme boli? Ak neviete, ešte raz si prečítajte posledné slovo názvu našej strany. Áno viem, je to nezvyk, že charakter strany je totožný s jej názvom. Povolanie „poslanec“, ktorý može kedykoľvek kamkoľvek, zatiaľ v našej strane nefiguruje. Po ďalšie nevidím sme tam nechýbali ani preto, lebo predák s nami záhadne pred voľbami prerušil kontakty a veľmi sa mi nechce veriť že bez cudzej intervencie. Ľudia nemenia názory z noci na ráno len tak sami od seba. Ale čudovali by ste sa, že ak by s nami kontakt neprerušil, tak by sme sa stýkali dodnes i keď kandidoval za inú politickú stranu. To nám neprekáža. Na rozdiel od iných.