V utorkovej relácii HydePark na otázky odpovedal akýsi Tomáš Münich z inštitúcie NERV, ktorá radí vláde ČR. Témou bola najmä vysoká nezamestnanosť v Českej republike. Odpovede odborníka však pripomínali skôr reláciu „Aj múdry schybí“, alebo show „Na stojáka“, aj keď nešlo o to diváka rozosmiať, ale poriadne nasrať.

V dnešných vedách a štúdiách dávno nejde o to spoznať a odhaliť pravdu, nakoľko to by sa ukázalo, že kapitalistický systém je neshopný, prežitý a protiľudový a… a to je nepríjemné… teda aspoň pre tých, ktorým tento systém vyhovuje. Namiesto bádateľov prichádzajú nájomní písalkovia a pseudoodborníci, ktorí budú riešiť len zlomok problému, no nikdy nepovedia to, čo dôjde takmer každému. Ak ste dobrí v kľučkovaní, práca pre vás!  Našťastie, jeden z divákov položil otázku: Ako to je možné, že za komunistov bola aj práca pre všetkých a aj dôchodky a dnes to tu riešime ako obrovský problém? Áno, to, nad čím si lámu hlavu všetci pseudoodborníci a ekonómovia, už bolo dávno vymyslené! Ako keby chceli znova objaviť koleso, ktoré zároveň objaviť nechcú, lebo by ich prevalcovalo.

Dnes máme veľký demografický rozdiel a teda vtedy pracovalo viac ľudí pre menej dôchodcov ako je to dnes. A vraj to nemá nič s politikou. Naozaj to nemá nič s politikou, ak v jednom systéme má človek prácu hneď po skončení školy a dostane aj byt, v ktorom môže s radosťou plodiť deti, zatiaľ čo v systéme druhom má problém sa po škole zamestnať, tlačí sa v rodičovskom dome (ktorý majú samozrejme zo socializmu) musí obehnúť ako vandrák celú Európu, utierať zadky rakúskym dôchodcom, pracovať v nemeckom McDonalde, aby si po pár rokoch zobral predraženú hypotéku, ktorú bude celý život splácať nadnárodným bankám? Viac detí sa môže rodiť tam, kde je jednoduchšie ich vychovať a to je v socializme! Ďalšie riešenie hlavolamu je teda na svete.

Dnes máme veľa dôchodcov a málo ľudí, ktorí pracujú. Mnohí by však chceli, no nemajú kde! Na Slovensku je 400 tisíc a v ČR je 600 tisíc nezamestnaných. Nie je to teda len o tom, koľko je ľudí, ale aj o tom, koľko je práce a tým nemyslím prácu na záhradke.

Zamestnanosť tu bola preto, lebo podniky fungovali ako sociálny systém, tvrdí odborník.

Nemožno to poprieť, množstvo podnikov malo naozaj taký sociálny systém, o ktorom by sa dnes ľuďom mohlo snívať. Zatiaľ čo socialistický podnik posielal svojich zamestnancov na dovolenky a rekreácie, pripravoval pre nich kultúrny program vo vlastnom závodnom klube, dnes je to systém „odpracuj a skap“. Pokiaľ ale Münich myslel sociálny systém tým spôsobom, že človek nič nerobil a zarobil, tak potom sa pýtam, odkiaľ tento „sociálny systém“ stále bral peniaze? Pretože ak nik nič nerobí a dávame mu za to peniaze, tak musia skôr-neskôr dôjsť. Ako je možné, že z tohto ničnerobenia bolo po roku 1989 a ešte stále je čo rozkrádať?

„Prečo je nevyhnutný stály ekonomický rast?“ – pýtal sa ďalší divák. Je to psychologická záležitosť, pretože ľudia sa chcú mať stále lepšie. Takže ak dnes za 8 hodín vyrobím 100 kusov, a zajtra 150, kto sa bude mať lepšie? Ja, alebo ten, pre koho pracujem? Odborník mal teda pravdu, ale mohol upresniť, že ten, kto sa chce mať lepšie je tu kapitalista. Tu na plnej čiare zlyhal. Ak je to naozaj len psychologická záležitosť, prečo, keď sa má rast spomaliť, bedákajú všetky médiá, politici a bankoví analytici? Neodpovedal platený odborník, tak odpovedáme my:  stály ekonomický rast je požadovaný preto, lebo kapitalista chce maximálny zisk. Chce a v konkurenčnom boji aj musí vyžmýkať čo najviac práce za čo najmenej peňazí.

Napokon, priznávam sa k tomu, že mojím cieľom je, aby ľudia pracovali menej a viac sa venovali svojej rodine a záľubám. Pri dnešných technológiách si to naozaj možeme dovoliť. Avšak to by stroj musel slúžiť človeku a nie človek stroju a to čo vyrobíme by malo patriť spoločnosti a nie kapitalistovi, ktorý čo nepredá, radšej zničí. Tu keď sa zavedie stroj, človek končí v núdzi, v socializme stroj pomáha uľahčiť prácu a človek nemusí robiť 8 (koľkí dnes robia od rána do noci?), ale len 6 hodín denne – a práca bude tak či tak urobená!