Veľkou zbraňou buržoáznej demokracie je schopnosť presvedčiť ľudí, že ide o všetko, aj keď naozaj nejde o nič. Teda aspoň pokiaľ ide o väčšinu obyvateľov štátu, okrem kandidátov samotných, ich blízkych, straníckych kolegov, pätolizačov a sponzorov. Tým ide naozaj o mnoho. Inak sa v podstate nič nemení, len na obrazoch v škole je iný ujo. „Zmena“ – tak znelo aj Obamovo predvolebné heslo. Malo znamenať koniec americkej agresívnej politiky, zatvorenie Guantanáma, sociálne istoty a ktovie čo ešte… Realitou však bolo viac amerických vojakov vo svete a viac výdavkov na vojny. Dve strany, za ktorými stoja najmocnejšie finančné skupiny a magnáti sveta. Jedna hovorí viac liberálne, druhá konzervatívnejšie. A hlavne naustála propaganda, ktorá vytvára atmosféru strachu a pod „patriotizmus“ schováva vraždenie obyvateľov cudzích krajín. Taká je demokracia v USA. Počas volebnej kampane sa však médiá a pod ich vplyvom aj značná časť spoločnosti tvári, akoby šlo skutočne o život. Teraz je tá chvíľa, kedy sa môžu podieľať na americkej demokracii. Ľudia plnia ulice, haly, držia americké vlajky a transparenty s menami svojich mesiášov, takmer celá krajina sleduje ich televízne debaty. O ničom rozhoduje každé slovo, každý argument, grafika, heslá, úsmevy, skrátka všetko. Pravá a nefalšovaná reality show.

Podobná reality show sa po prvýkrát konala na začiatku tohto roka v Českej republike. V uliciach aj v električkách stretávam ešte dnes ľudí s odznakmi kandidátov, na ktorých jednoznačne prevažuje „Volím Karla“, až má človek pocit, že tu vzniká akási nová sadistická subkultúra v podobe vyznávania ľudí, ktorí sa výraznou mierou zaslúžili o antisociálnu politiku proti ľuďom. Že by kapitalistická kontrarevolúcia prerastala vo feudálnu? Vedel by som vymenovať množstvo dôvodov, prečo by ľudia ako Schwarzenberg mali byť nenávidení a za svoju činnosť proti ľuďom aj potrestaní. Ale nevidím jeden dôvod, prečo by sa mali stať modlou akéhosi fiktívneho odporu (proti čomu vlastne?). Je to len odpor k Zemanovi, alebo je tam niečo viac? Nech už je to akokoľvek, je faktom, že sa ľudia opäť nechali vtiahnuť do veľkej hry o nič a niekedy mám pocit, akoby v Českej republike skončili hviezdne vojny (ktorých aktérmi boli vojnové hviezdy posluhujúce politike NATO). „Ešte nie je vyhraté“ objavilo sa v jednom pseudointelektuálnom časopise krátko po voľbách. Ak by to hodil Schwarzenberg Zemanovi do schránky, pochopil by som to. Ale inak naozaj nerozumiem…

Je naozaj ľahké nechať sa unášať prúdom (a je o to vtipnejšie ak si pritom myslíme, že pritom ideme proti prúdu) a stotožniť sa s tým, čo nám je naservírované. Kapitalistická propaganda je veľmi dobre skoordinovaná, od škôl, cez noviny, rozhlas, televíziu až po to, čo si kníhkupectvá vystavia do výkladu. Mnohí a najmä tí, ktorí nemajú reálnu skúsenosť so životom jej môžu veľmi ľahko podľahnúť, a navyše je to pomerne pohodlné. Tí ktorí majú názor iný, ho často verejne nevyslovujú, zrejme aj preto, aby neboli hneď označený za kacírov a upálení na hranici. Chýba tu však sila, ktorá tento opačný názor otvorene háji, poukazuje na falošnosť súčasnej „demokracie“, hovorí o tom, kto tu skutočne vládne a čo sa tu deje. Žiaľ, KSČM a najmä jej vedenie je voči systému poslušné a chcú aby ich tento systém rešpektoval. Počul som od zdravotnej sestry v televíznej debate oveľa jasnejšie argumenty voči profesionálnym antikomunistom, ako od vedúcich predstaviteľov KSČM (až na pár výnimok), pričom by to mali byť oni, kto verejne a otvorene stelesňuje hnev pracujúcich na tento systém.