Ak nejaká spoločnosť niekde podniká, vždy to robí s účelom zvyšovania zisku, nie za účelom starostlivosti o obyvateľstvo. Podnikateľský krok, ktorý by napríklad zabezpečil prílev peňazí  napríklad do zdravotníctva a nie do vlastných vrecák je pre biznis nepochopiteľný, pokiaľ sa ním nesleduje iný cieľ, napríklad umlčanie nespokojných obyvateľov, ktorí žiadajú zmenu systému a sú schopní dotiahnuť ju do konca. Dnes už sa stalo pravidlom že trh zasahuje do všetkých sfér života a to aj do takých, ktoré majú slúžiť ľuďom na dostupné zabezpečenie základných životných potrieb a práv.

Slovenské zdravotníctvo je pred kolapsom, máme zadĺžené nemocnice a poisťovne, ktoré majú problémy platiť zákroky a tiež spory s vytváraním zmlúv medzi nemocniciami a poisťovňami. Zvyšujú sa poplatky v nemocniciach už nehovoriac o drahých doplatkoch za lieky. Popritom však v zdravotnícve podnikajú finančné skupiny, najviac Penta, ktoré dosahujú zisky, čo rozhodne stojí za zamyslenie. V systéme sa pohybujú peniaze, no končia v nesprávnych rukách. Nemocnice nie sú fabriky, nič neprodukujú, takže nemôžeme od nich očakávať zisk. Jedine v prípade, ak by sa zdravotná starostlivosť mala stať výsadou zbohatlíkov, ktorí nemajú problémy platiť drahé zákroky zo svojho, pričom verím, že nebyť kapitalizmu, kde chce každý hrabať pre seba, tak zákroky, prístroje či lieky by ani zďaleka nestáli toľké peniaze ani pacientov, ani poisťovne. Žiaľ, aj farmaceutický priemysel je veľký a výnosný bisznis. Nemocnice musia byť dotované cez štátny rozpočet a zákroky preplácajú poisťovne, do ktorých štát, firma a zamestnanci odvádzajú peniaze. Poisťovne majú tieto nemalé peniaze uložené v bankách, kde z nich majú úroky. Môžu získavať aj ďalšie peniaze, napríklad cez rôzne pripoistenia či dary.

Momentálne sú na Slovensku 3 zdravotné poisťovne – Všeobecná, Dôvera a Union. VšZP je pritom akciovou spoločnosťou so 100% podielom štátu. Vláda v rámci získania peňazí do zdravotníctva plánuje zaviesť systém jednej zdravotnej poisťovne, čo napokon nie je v Európe nič výnimočné. Len niekoľko štátov má systém súkromných zdravotných poisťovní. Súkromné zdravotné poisťovne ako nosný bod svojej kampane zvolili „možnosť voľby“ medzi poisťovňami. Pod „možnosť voľby“ z kaluže do blata schovali svoje ekonomické záujmy. Úsmevné bolo porovnávanie jednej poisťovne s jedným párom topánok, jednou herečkou atď. Som presvedčený, že ľudia nie sú ovce a na túto kampaň im neskočili.

Zavedením jednej zdravotnej poisťovne by sa do značnej miery zakročilo proti odtekaniu peňazí do súkromných vrecák. Jedna zdravotná poisťovnňa má viac peňazí z odvodov a teda dokáže preplatiť viac zákrokov. Z viac peňazí sú aj väčšie úroky v bankách. Jedna zdravotná poisťovňa dokáže byť viac solidárna, nakoľko choroby si nevyberáme. Nemôže sa stať, že jedna poisťovňa bude mať väčšinu zdravých poistencov, ktorí nie sú tak nákladní a driuhá poisťovňa množstvo ľudí s celoživotnými nákladnými chorobami. Takáto poisťovňa by tiež mala mať celoplošné zazmluvnenie, čo by odstránilo množstvo problémov s dostupnosťou starostlivosti. Nevidím však dôvod vyplácať finančné skupiny za to, aby stiahli svoje súkromné záujmy zo zdravotníctva. Je to úplne nelogické (teda pokiaľ neberieme do úvahy prípadné mafiánske praktiky a vyhrážky daných skupín). Naše peniaze potrebujú pacienti a nemocnice, nie hŕstka ľudí topiacich sa v peniazoch. To by bol cirkus a zločin, ak by nejaká vláda vyhlásila zákon, ktorý by napríklad od nového roka zakázal súkromné zdravotné poisťovne a to bez náhrady. Nešlo by pritom ani o žiadne znárodňovanie či vyvlastňovanie.

Tým však problém ešte stále nekončí. Treba zabrániť čachrovaniu peňazí aj v jedinej poisťovni. V mene zabezpečenia základných práv obyvateľov prijať jasné pravidlá pri odmenách rôznych úradníkov, tiež tu nemajú čo hľadať zlaté padáky. Na zastavenie rozkrádania peňazí v poisťovni ale i iných štátnych subjektoch by sa dali už dnes nasadiť zákonné páky a takéto praktiky jednoducho zakázať a tvrdo trestať. Dnes je to vlastne stále legálne, hoc všetci hovoria, že nemorálne. Je lepšie investovať peniaze do kontroly a evidencie, ako nechať prepadať celé zisky kapitalistom. Do kontroly tak či tak musia investovať aj kapitalisti.