Pretože kapitalistov ovládajúcich EÚ teší náš vysoký ekonomický rast. Naša klesajúca životná úroveň ich už nezaujíma a preto sa ňou netreba pri hodnotení zaoberať. Na ekonomickom raste sa podpisujú najmä zahraničné automobilky a iné firmy s daňovými prázdninami. Slováci sú pre nich lacnou pracovnou silou. Na jednej strane počúvame o ekonomickom raste a na strane druhej o prázdnej kase a „nutných“ škrtoch. Vyrobíme viac, no nie pre seba. Vyberte si – buď lacná pracovná sila, alebo žiadna práca.

Pretože naša vláda na čele s Robertom Ficom je 100% loajálna EÚ a NATO. Robert Fico sa snaží svedomito plniť všetky záväzky z Bruselu, najmä tie súvisiace s „konsolidáciou financií“, no rešpektujúc kapitalistické vlastníctvo, kde niekoľkí dosahujú obrovské zisky z práce mnohých. Sám Fico schvaľuje Barosom požadované ďalšie posilnenie právomoci EÚ nad jednotlivými členskými štátmi. Ako sa takéto zákony presadzujú už poznáme z minulosti. Neprejde „euroústava“, tak prejde Lisabonská zmluva.

Pretože na Slovensku je slabé triedne povedomie. Zatiaľ čo naša vláda je schvaľovaním eurovalu solidárna s európskou finančnou oligarchiou (najmä nemeckými bankami), slovenskí pracujúci sú málo solidárni medzi sebou. Zatiaľ čo pracujúci v iných krajinách štrajkujú a organizujú sa aj v protisystémových odboroch (PAME v Grécku), na Slovensku ideme do ulíc, až keď je naozaj zle (napr. Slotex). Jednotlivé protesty sú separované (lekári, učitelia) a sú ekonomického, no nie politického charakteru. Nejde mi však o to niekoho urážať či sa vyvyšovať od počítača, ktorý veľa znesie. Len konštatujem stav, ktorý má svoje príčiny, podľa mňa do značnej miery aj v rozklade komunistického hnutia či už pred alebo po roku 1989. Značná časť navyše verí oficiálnej propagande a naozaj sa domnieva, že za dlhy môže „lenivá južanská povaha“. Slovenské odbory sú zatiaľ len súčasťou buržoáznej demokracie, ktorej rámec nikdy neprekročia. Preto nie je možné, aby zastavili sociálny úpadok a ešte tu nie je sila (skutočne revolučná komunistická strana), ktorá má medzi pracujúcimi vplyv, dokáže vytvoriť okrem iného aj revolučné odbory, s veľkým dosahom informovať o súčasnej situácii z triedneho hľadiska a nie zahmlievaním problémov, či hádzaním viny na iných; organizácia, ktorá na triednom základe dokáže viesť ako ekonomický, tak i politický boj.

Pravdu však nemá ani SaS, ktorá kritizuje euroval. Tá rada hovorí o „zodpovednosti“ a „vyrovnanom rozpočte“, no nepozerá sa na podstatu zadĺženia štátov v kapitalizme. Zastavenie daňových únikov, plytvania a netransparentnosti môžu zadĺženie len spomaliť, nie odstrániť. Ich návrhom je len nechať zadĺžené štáty(ktorých je čoraz viac) krachnúť.