Ku komentáru Žilinských novín
Po antifašistickej demonštrácii, ktorá sa konala 8. mája v Žiline sa v MY Žilinských novinách objavil komentár od pána Špinnera (príznačné priezvisko pre jeho prácu). Tento komentár je len plný subjektívnych tvrdení, bez ich podloženia, rovnako ako je plný dogmatického čiernobieleho idealizmu. Tento príspevok je zároveň popri rade iných, ukážkou toho, že pokiaľ ide o protisystémové skupiny, tak systémové médiá prekračujú všetky „seriózne“ zábrany a príspevkami dokážu klesnúť na najhlbšie dno. Pre pána Špinnera, ktorý sa na podujatí nesprával ako redaktor, ale ako šašo (neustálym prihlúplym usmievaním sa a kývaním zhromaždeniu) to platí dvojnásobne.

Poďme si rozobrať jednotlivé tvrdenia v komentári pána Špinnera. S prvou časťou, kde opisuje, že v Žiline očakával viac oficiálnych i neoficiálnych osláv sa dá súhlasiť. Ako vidíme, komunisti boli zrejme jediní, kto si v Žiline pripomenul 8. či 9. máj. Na druhú stranu treba uviesť, že akcia SZPB a mesta, na ktorej sa zúčastnili aj členovia KSS, sa konala na výročie oslobodenia, dňa 30. apríla. Tejto akcie sa však pre nevhodný dátum a dopoludňajšie hodiny nikto zo SZM zúčastniť nemohol.

V druhej polovici komentáru sa venuje našej demonštrácii. Píše: „Takú zbierku hlúpostí, trápností až idiotstva som dávno nepočul“, no nedovolil si z týchto „trápností“ zacitovať ani jednu vetu. Prepáčte, ale toto nie sú argumenty. To dokáže naozaj každý, povedať na protivníkove slová, bez toho aby ich vyvrátil, že sú to hlúposti či idiotstvo. Pán Špinner ešte v prvej časti píše, že si váži každého, kto si chce pietou uctiť bojovníkov proti fašizmu. Avšak ak niekto chce nie len klásť vence k pamätníkom a spomínať, ale hovoriť o príčinách a podmienkach a nástupu fašizmu, to už sa komentujúcemu autorovi nepáči.

O hlavnom príhovore čitateľom spresňuje: „na plnú hubu (cez reproduktor) spojili fašizmus a kapitalizmus do jedného a nitku suchú nenechali na nikom a na ničom, čo predstavuje dnešný svet demokracie“. Pán Špinner zrejme všetko rád vidí jednoducho a čiernobielo. V prvom rade, nikto na zhromaždení sa nevyjadril, že kapitalizmus je to isté, čo fašizmus, no jasne sme dali najavo, že kapitalizmus plodí vo svojom vrcholom štádiu fašizmus a vojny. Konkrétne: „Fašizmus nevzniká tak, že nejaký blázon niečo vymyslí a ľudstvo ho podporí. Vznikol by či už s Hitlerom a Mussolinim, alebo bez nich. Fašizmus totiž vždy prichádza za istých historických a ekonomických podmienok. A k takým podmienkam sa naša spoločnosť čoraz viac približuje. Fašizmus poukazuje na dôsledky kapitalistického hospodárstva, pričom využíva tie najprimitívnejšie riešenia (zákaz vstupu, fyzická likvidácia,…). Avšak vôbec nevidí príčinu týchto dôsledkov. Poddaných systému rozoštváva proti sebe v rasistických vojnách a vzájomnej nenávisti, namiesto toho aby ich spojil v boji proti tejto príčine. Fašisti prijímajú kapitalistické pravidlá vrátane vykorisťovania či kolonizácie národov a kľačia pred nimi na kolenách“.

Pánovi Špinnerovi zrejme uniká v akých podmienkach sa objavil fašizmus 20. storočia a že nešlo len o Nemecko a Taliansko, ale prakticky o celú Európu. Uniká mu aj súčasná fašizácia spoločnosti a zosilňujúci sa sociálny útlak, uniká mu, že všetko sa robí len v prospech kapitálu (záchrana bánk, ktoré majú rekordné zisky, vojny, posilňovanie inštitúcii ako MMF, či Svetovej banky) a v neprospech pracujúcich a nezamestnaných (sociálne škrty, nezamestnanosť, prichádzanie o základne sociálne istoty). Zrejme mu stačí formálna možnosť nadávať. Asi ho nezaujíma, ako ľudia žijú a kam táto spoločnosť smeruje, nezaujíma ho stupňujúce sa sociálne napätie. Demokracia podľa nás znamená, že spoločnosť o niečom rozhoduje. My však nemáme o čom rozhodovať, nakoľko všetko – vrátane parlamentov – je v rukách veľkokapitálu. Nás zaujíma, ako ľudia reálne žijú.

„… a to všetko z úst mladíkov, ktorí o tom, ako bolo za socializmu nemajú ani poňatia.“ dodáva pán Špinner bez toho, aby s nami prehodil čo i jednu vetu. Pán Špinner nemá poňatia o tom, či prítomní majú alebo nemajú poňatie o živote v socializme. Možno, ak by sme na socializmus kydali, tak by sa nezamýšľal, či máme, alebo nemáme poňatia. Zrejme len on jediný ho zažil a on jediný má o ňom poňatie. Čo potom ale tí starší, ktorí boli na zhromaždení? Tí zrejme žili na Marse.

Názorom „nič ste nezažili = nič neviete, to len ja viem“ sme sa na našich stránkach viackrát venovali. Prejavuje sa v nich opäť antikomunistická schematickosť a čiernobielosť. Ak je niekto komunista, znamená to, že on 70 rokov socializmu vôbec neskúma, neanalyzuje, nemá naň názor, on mu len tlieska, všetko považuje za dokonalé a bezchybné. Asi taký je pohľad antikomunistov, pričom len samotné obdobie socializmu sa vyznačuje viacerými odlišnými obdobiami, s nimi spojenou medzinárodnou situáciou, pomerom síl v strane, úspechmi i problémami,…. Toto je však na samostatnú tému. Viac sa dočítate napríklad v článku Buržoázny pohľad na dejiny sa stane povinným. Netreba zabudnúť ani na ďalšiu podstatnú vec a tou je život dnes, život v kapitalizme, ktorý všetci vidíme a žijeme.

Pán Špinner už v nadpise označil mladých komunistov ako bojovníkov proti fašizmu v úvodzovkách, ako by to bolo niečo abnormálne, že komunisti bojujú proti fašizmu. Napriek tomu, že môžeme ďakovať existencii ZSSR, ktorý s obrovskými obeťami porazil fašizmus (nechcel by som ani pomyslieť ako by to dopadlo dnes bez existencie veľkého socialistického štátu), zatiaľ čo kapitalistické režimy nás otvorene zradili (Mníchov) a pred fašizmom kolabovali ako muchy. V boji proti fašizmu padlo 25 000 členov KSČ. No pán Špinner by rád zrejme rád videl IBA takých antifašistov, ktorí bojujú proti fašizmu, no pritom podporujú systém, v ktorom fašizmus pravidelne vzniká.

Absolútne zidealizovaný a prekrútený bol aj príhovor druhého rečníka, Artura Bekmatova, ktorý sa v tom čase pred niekoľkými dňami vrátil zo Sýrie. „Vrcholom všetkého bolo, keď tvrdili, ako skvele sa má pospolitý ľud v Sýrii, že to len USA a jeho nohsledi nafukujú problémy“. Opis vhodný tak do mečiarovskej „Fašírky“. Ak niekto povie niečo, čo nie je v súlade s tým, čo sme stokrát už počuli a čítali, tak to zákonite musí byť „vrchol“. Navyše to znamená, že ak nesúhlasíme s oficiálnym názorom, tak musíme byť jedine jeho negáciou. Artur Bekmatov predovšetkým hovoril o tom, že ľudia si tam žijú svoj každodenný život a väčšina územia je bezpečná. Ďalej spomenul, že v Sýrii sa konali voľby po tom, čo strana BAAS pristúpila na reformy. Spomenul však aj dôležitý fakt, a síce, že západné mocnosti (ale aj Katar či Turecko) chcú previesť v Sýrii líbyjský scenár, čo jednohlasne odmietame! Odmietame, aby bola minoritná skupina obyvateľstva (ktorá využíva čoraz zúfalejšie formy boja, až terorizmus) využitá na vojenský zásah proti krajine. Nemusí to pritom automaticky znamenať, že do nebies velebíme stranu BAAS. Ako to dopadlo v Líbyi – to vieme. K moci sa dostali fanatickí moslimskí hrdlorezi, no to už nikomu z demokratického (sic!) sveta nevadí. Už nehovoriac o tom, že „humanisti“ z NATO sú pre svoje ciele schopní zbombardovať aj dôležitý vodovod, ktorý zásobuje krajinu.

Samozrejme, že naše informácie zo Sýrie nie sú úplne objektívne a kompletné. Na to by sme tam museli pobudnúť dlhšie, prechodiť krajinu a získať oveľa viac informácií. No pozrime sa aj na „nezávislých“ novinárov, o ktorých píše pán Špinner. Títo novinári otvorene spolupracujú s rebelmi (myslím že video dnes už nebohého novinára, ktorý pri rebeloch ukazuje znak víťazstva je jasným dôkazom) a ich tvrdenia vydávajú za objektívne pravdy. Neraz čítame, či počúvame čo „sa deje“ v Sýrii s tým, že sa médiá odvolávajú na „opozičný zdroj“. O akej nestrannosti teda môžeme hovoriť v takomto prípade? Tiež nezabúdajme na to, že v tomto „projekte“ je natlačených veľa peňazí a je veľmi dôležité čo sa zverejní – aby sa investície vrátili v podobe invázie.

Pána Špinnera potešilo len jedno – nikto sa k nám vraj nepridal. On zrejme vie, kto je našim členom a kto nie. Ani to však nie je pravdou. K zhromaždeniu sa pridal jeden mladý človek, ktorý sedel o niekoľko lavičiek ďalej a keď začal príhovor, prisadol si priamo k nám. A ak sa nikto iný z okoloidúcich na poloprázdnom námestí nepripojil k zhromaždeniu, určite to podľa pána Špinnera znamená, že s nami nesúhlasia. Som presvedčený, že sa na námestí našli takí aj onakí. (Zaujímavé by bolo, koľkí by sa pridali k SDKÚ bez Peťa Cmoríka, pódia, balónov, piva,…). Keď sme hovorili o tom, že kapitalistické Slovensko je len zdrojom lacnej pracovnej sily, jeden z okoloidúcich povedal, že máme pravdu. Iný na nás zasa vykrikoval a hundral. Ľudia nám vyjadrovali sympatie aj dole pri pamätníku oslobodenia, jeden mi prišiel osobne podať ruku, že je rád, že sa tu konečne robí 8. máj. Takže to, či sa človek pridá alebo nepridá k zhromaždeniu, ešte nehovorí nič o jeho názore.

Ohľadom benevolentnosti kapitalistického systému odporúčame pánovi Špinnerovi pozrieť si zábery napríklad z policajného zásahu pri demonštráciách proti NATO v Chicagu, zrejme ho potešia.

Videozorstrih z akcie: