Situácia v zdravotníctve je veľmi vážna. Nemocnice sú na pokraji krachu, rušia sa oddelenia a hrozí aj zánik celých nemocníc. Nejdeme si radšej ani predstavovať, ako bude vyzerať zdravotný systém o niekoľko rokov. Zadlžené nemocnice majú problémy aj s platbami od poisťovní.
Najnovší „problém“ predstavuje vybojované zvýšenie platov zdravotných sestier. Pravicové vlády sa vždy usilovali zbaviť sa zodpovednosti za verejné zdravotníctvo transformovaním nemocníc na firmy (akciové spoločnosti) a pri niektorých nemocniciach sa im to aj podarilo. Hlavná príčina katastrofálneho stavu zdravotníctva smerujúceho k jeho nedostupnosti pre širokú verejnosť tkvie vo vtiahnutí nemocníc do trhového hospodárstva a súčasnom ekonomickom systéme, ktorý ide len po zisku a čokoľvek iné je preň nevýhodné. Nemocnice sa musia riadiť zákonmi trhu, z pacientov sa stávajú „klienti“, zo zdravia tovar. Také je kapitalistické zdravotníctvo. Dokáže vám poskytnúť aj tú najlepšiu starostlivosť – pokiaľ na to máte. Obávam sa však, že drvivá väčšina obyvateľstva, napriek tomu, že pracuje, na to nemá. Dlh vraj hovorí o „nezodpovednom hospodárení“. Nemocnice však nie sú fabriky, nič nevyrábajú a preto, pokiaľ má byť zachované základné ľudské právo na dostupnú lekársku starostlivosť, musíme zabrániť ich privatizácii a peniaze na pokrytie služieb hľadať inde—nemôžeme očakávať, že si bežné nemocnice na seba zarobia.

Paradoxom však sú všetky tie finančné skupiny, súkromné poisťovne či farmaceutické spoločnosti, ktoré podnikajú v tak stratovej a zúfalej oblasti ako je zdravotníctvo a vykazujú nemalé zisky. Aký kontrast! Na jednej strane zadlžené nemocnice začali vyberať okrem iných poplatkov už aj poplatky za použitie elektrospotrebičov, ľudia platia desiatky eur za drahé lieky, nemocnice sa tiež sťažujú, že nemôžu zdvihnúť platy sestrám, lebo by skrachovali – a na druhej strane vidíme miliónové zisky! Všetko v jednej a tej istej oblasti. Koľkí riaditelia vyčítajú dlhoročným sestrám, že si vybojovali vyšší plat a hrozí im za to prepustenie? Koľko sťažovania sa na vybojované platy počúvame v masmédiách? Tak nám dáva na výber všemocná „ruka trhu“ – prispôsob sa, alebo zdochni. Ruka trhu nám tým však dokazuje, že v kapitalizme je normálne a nevyhnutné žiť na nízkej úrovni.

Sestry sa predsa ekonomike nerozumejú, nevedia pochopiť, že nie sú peniaze a svojimi požiadavkami môžu za krach nemocníc. Asi takto vyzerá oficiálna obhajoba, ktorú žiaľ prijalo za svoju aj množstvo obyčajných ľudí. Finančné skupiny a súkromný sektor líže chutnú smotanu, zahraniční milionári majú naše strategické podniky – veď napokon prečo nie, v súčasnom režime má na to sväté právo – ale za krach budú napokon zodpovedné sestry, lekári, odborári a napokon všetci pracujúci a nezamestnaní. Mrzí ma, že ľudia vidia len to, čo mocní chcú aby videli – a napokon, že prajú iným nízke platy. V niektorých prípadoch to došlo až tak ďaleko, že pacient nadáva lekárovi, ktorý je v práci, že „na neho robí“. Namiesto toho, aby ľudia sestry (a nie len sestry, ale všetkých zdieraných pracujúcich) podporili, namiesto toho, aby sme sa podporili všetci navzájom, tak kľačíme pred režimom, ktorý využíva naše zúfalstvo, závisť a nejednotnosť vo svoj prospech. Pritom treba zdôrazniť, že nemocnice by sa zadlžovaniu nevyhli aj bez vybojovaných platov.

SZM otvorene podporuje požiadavky sestier, ktoré aj po desiatkach odpracovaných rokov pracujú za nízke platy!

SZM vyzýva všetkých pracujúcich k vzájomnej podpore, nie k osočovaniu (čo však neznamená nekritizovať, ak napríklad lekár spraví chybu, alebo ak mi predavačka zle vydá), z čoho majú radosť len naši vykorisťovatelia! Na blogu jednej zdravotnej sestry som čítal, že vraj neexistuje žiadne riešenie. To je však veľký omyl. To riešenie však nikdy nepríde samo dobrovoľne a zhora. To si musíme sami vybojovať! Kapitalistické riešenie neexistuje a logicky existovať nemôže. Trh nevidí človeka ako bytosť, ale ako pracovnú alebo kúpnu silu, ako nástroj k dosahovaniu ziskov.

Pre okamžité riešenie situácii v zdravotníctve SZM namiesto nadávania sestrám presadzuje:

– zaviesť jednu štátnu zdravotnú poisťovňu (a to bez súkromných akcionárov) pre všetkých pacientov, ktorá by tým pádom dokázala pokryť viac zákrokov; v poisťovni určiť platové stropy a kontrolovať finančné toky.

– nemocnice, keďže nie sú nástrojom zisku, dotovať z iných oblastí, napríklad zo znárodneného bankového sektoru či priemyslu, strategických podnikov, alebo zo zbytočných výdavkov pre cudzie záujmy (stiahnuť vojakov z krajín okupovaných USA)

– vyhnať parazitické finančné skupiny z tejto oblasti

– v nemocniciach zaviesť protikorupčné opatrenia, podporiť etický kódex lekárov, postihovať preukázané neplnenie si pracovných povinností či nedodržiavanie štandardov. Dbať na dodržiavanie práv ako zamestnancov nemocníc, tak i pacientov.