Páni magnáti a sponzori politických strán si radi dávajú robiť štúdie o tom, čo majú hovoriť a ako sa majú tváriť, aby im to ľudia žrali a volili ich. Zámery môžu byť rôzne, od snahy dostať sa do parlamentu a získať tak ďalšie peniaze, alebo novými „ľudovými a skutočne občianskymi“ iniciatívami odobrať hlasy politickým súperom. Príkladov takýchto strán je mnoho. Ľudský hnev bol napríklad zneužitý pri strane Veci verejné v Českej republike, ktorá sa tvárila ako „strana zdola“, až dokiaľ neobsadila kreslá v parlamente. Vtedy otvorene zradila tých, ktorí jej naivne verili a prešla do tábora protiľudovej vlády k oligarchom a aristokratom.

Podobný projekt bola (je?) SDĽ, ktorej sa však so ziskom niečo nad 2% nepodarilo dostať do parlamentu, ale podarilo sa jej odobrať istú časť voličov Smeru. Táto sociálne cítiaca strana sa obnovila z ničoho nič, mala asi najdrahšiu kampaň a bola profesionálne zmanažovaná, od rozdávaní ruží v Prešove až po statický úsmev predsedu Blahu v televízii.

Štúdie však hovoria, že byť naľavo od Smeru nestačí a treba sa tváriť radikálnejšie. V čase, kedy ľudia začínajú prejavovať svoj hnev voči režimu, sa objavilo heslo „My sme 99%“. A toto heslo na Slovensku znásilnili ľudia zo zvyšného percenta. Zrazu sa objavila reklamná kampaň, na ktorú by sa všetci protestujúci museli skladať niekoľko rokov. Zrazu sa niekto nechutne bohatý zľutoval a začal sociálne cítiť. Skupina vyvolencov nadáva, že nás ovláda skupina vyvolencov. A či majú na postoch predsedov a vodcov hnutia také alebo onaké bábky, je irelevantné. Podstatné je to, že ide o ďalšiu snahu vládnucej triedy zneužiť ľudský hnev pre svoj prospech. 99% by malo vedieť, že ani 1% z toho, čo títo ľudia tvrdia, nemyslia úprimne.