“Kapitalizmus – vojna, bieda, hnus! Nech žije socializmus!”, znelo v sobotu, 30. marca na Námestí slobody v Bratislave, neďaleko novootvoreného “Múzea zločinov komunizmu”. Svoj postoj v inak poloprázdnej Bratislave tu prišlo vyjadriť približne 50 ľudí.(nedajte sa zmiasť fotografiou, tam je len časť prítomných)
Prvý rečník, predseda SZM, Miroslav Pomajdík, poukázal na obete kapitalistického režimu, ktoré napriek tomu, že ich každým dňom pribúda, sú ignorované, alebo sa skrátka nechápu ako obete kapitalizmu. Buď sa chápu ako samozrejmosť (ľudia, ktorí zomrú v dôsledku chudoby, hladu a zlých životných podmienok), alebo ako dôsledok vojenských konfliktov (invázie do krajín z ekonomických dôvodov, násilné zvrhávanie vlád v krajinách, kde sa malo znárodňovať, alebo svetové vojny pre nové prerozdelenie trhov a zničenie tých starých, aby prišiel nový rast a odbyt). Za tristo rokov kapitalistického režimu môžeme hovoriť najmenej o 260 miliónoch jeho obetí. Na druhej strane socializmu dnešní propagandisti vyčítajú úplne všetko. Napríklad aj občiansku vojnu, ktorú po VOSR rozpútali západné mocnosti.
“Pred vchod múzea zločinov kapitalizmu by sme mali dať fotografie tých, ktorí v roku 1999 dovolili prelet lietadiel zločineckej organizácie NATO nad naším územím, aby mohli bombardovať Juhosláviu”, povedal vo svojom príhovore zástupca KSS, Jalal Sulejman a dodal, že najvyššie poschodia tohto múzea by mali patriť práve najvyššiemu štádiu kapitalizmu – imperializmu.
Na to čo je a čo nie je demokracia poukázal ďalší zástupca Stanislav Pirošík slovami: “Demokracia neznamená len možnosť sťažovať sa. Demokracia znamená predovšetkým možnosť o niečom rozhodovať. A národ, ktorý nič nemá o ničom rozhodovať nemôže.” Kapitalizmus zhodnotil ako demokraciu panskej menšiny proti vykorisťovanej väčšine a zdôraznil, že “my sme za demokraciu pre vykorisťovanú väčšinu a proti panskej menšine.”
Ako zástupca našej najbližšej partnerskej organizácie SMKČ-KSM z Českej republiky vystúpil David Pazdera. “Ľudské práva sú nedeliteľné. Nemôžeme oddeliť občianske práva od práv sociálnych. Keď človek nemá sociálne práva, nemôže využívať ani tie občianske. A okrem toho, kapitalizmus čoraz viac útočí na obe skupiny práv”, povedal. Tiež poukázal na to, ako súčasný režim robí z vrahov hrdinov a z hrdinov vrahov a dodal: “Ja tento systém pre seba a svoje deti nechcem. A kto ho chce, je pre mňa úbožiak. Antikomunista – úbožiak!”.
Ďalšou organizáciou bolo maďarské mládežnícke komunistické združenie MIKSz. Jeho zástupca zhromaždeniu priblížil predovšetkým podmienky života v kapitalistickom Maďarsku a antikomunistickú politiku vládneho FIDESzu. Mikrofón na záver dostali aj ostatní záujemcovia z publika.
Týmto zhromaždením SZM a SMKČ nechceli porovnávať, ktorý režim je viac zločinný, ale poukázať na realitu triedneho boja, poukázať na to, že ktorá trieda je vládnuca, tá používa štátny aparát proti nepriateľskej triede. Kapitalistické režimy svojou propagandou a antikultúrou, ale i systémom práce v podnikoch sa snažia udržať pracujúcich neorganizovaných, honiacich sa vo voľnom čase len za zábavkami a vzájomne si závidiacich. Ak sa predsa len značná časť pracujúcej triedy zorganizuje a uvedomí, prídu tvrdšie opatrenia, ktoré môžu vrcholiť komandami smrti alebo vojenskými prevratmi.
“My sa netvárime, že sme tu pre všetkých a pritom len straníme úzkej skupine ako to robia kapitalistické médiá a politika. My otvorene hovoríme za koho sme a proti komu sme.”, zaznelo na demonštrácii. A preto odpoveď na otázku, ktorý režim je zločinnejší, či kapitalizmus alebo socializmus je jednoduchá. Je to kapitalizmus, pretože vykorisťuje ľudstvo, berie mu výsledky vlastnej práce a drží ho v chudobe. A socializmus mu v tom bráni, preto zločinecký nie je. Je zločin zmlátiť zlodeja, ktorý obťažuje celú spoločnosť? Kto ešte nechápe, možno pochopí v najbližších rokoch totálneho sociálneho úpadku a spoločenského chaosu v kapitalistickom 21. storočí.