„Kto nepracuje nech ani neje.“ Čo to znamená, proti komu sú namierené tieto Leninove slová? Proti vykorisťovateľom, proti tým, čo sami nepracujú, ale nútia pracovať iných a obohacujú sa na ujmu iných. A ešte proti komu? Proti tým, čo sami leňošia a chcú sa mať dobre na ujmu iných. Socializmus vyžaduje nie povaľačstvo, ale to, aby všetci ľudia pracovali poctivo, aby pracovali nie na iných, nie na boháčov a vykorisťovateľov, ale na seba, na spoločnosť. (J.V. Stalin)
Aby sme sa vyhli nedorozumeniam, najskôr tieto skupiny definujeme. Ide o skupiny, ktoré odmietajú pracovať, aj keď je práca dostupná, zanedbávajú výchovu svojich detí, žijú v sociálne nevyhovujúcich podmienkach, ktoré vytvárajú svojim spôsobom života, užívajú drogy a páchajú kriminalitu. Tieto skupiny sú veľkým problémom najmä pre ľudí, ktorí žijú v ich blízkosti. Už malé deti z týchto komunít fetujú toluén, fajčia, kradnú, hádžu po ľuďoch kamene a nadmerne znečisťujú verejné priestory. Týmto skupinám sa však začína čoraz viac podobať aj mládež mimo týchto komunít. Sídliska sú čoraz viac devastované, množia sa drogy, stúpa arogancia a násilie medzi ľuďmi.
Ľudia sú na tieto skupiny oprávnene nahnevaní najmä z dôvodu ich asociálneho správania, páchanej kriminality a tiež aj preto, lebo sú im poskytované nové obytné priestory, po tom, ako si staré sami zničia. Naproti tomu, vlastné bývanie je pre iných ľudí často krát veľkým problémom, pre ktorý sa na dlhé roky zadlžia. Toto je jedným zo záchytných bodov fašizmu na Slovensku. Európske inštitúcie bránia a vyhrážajú sa sankciami, pokiaľ by niekto chcel postaviť neprispôsobivé skupiny pred vlastnú zodpovednosť. Nerobia to však pre svoj „humanizmus“. Robia to len preto, lebo vedia, že tieto skupiny by emigrovali k nim. Ďalšia vec, ktorú si treba uvedomiť je, že bankári a finančné skupiny sú v tejto spoločnosti niekoľkonásobne väčší paraziti ako neprispôsobivé skupiny. Tu však nevidíme, ako si ťahajú milióny z účtov. Ale vidíme, ako tieto skupiny vyberajú prídavky na poštách. Nedáva teda logiku brojiť proti tým, ktorí bez práce dostávajú mesačne tisícky korún a zároveň tolerovať či velebiť tých, ktorým z našej práce mesačne pribúdajú milióny. Tolerovaním týchto skupín sa už celé desaťročia nepodarilo nič vyriešiť, práve naopak, problém nám prerastá cez hlavu. Pseudohumanistické zaobchádzanie „v rukavičkách“ nič nerieši, chce to rázne, odvážne, no rozumné riešenia. V kapitalizme je problém tieto skupiny zamestnať. No napriek tomu je už v rámci systému potrebné bojovať za vybudovanie pracovných návykov a zrovnoprávnenie prístupu (teda zatiaľ len medzi poddanými kapitálu). Napríklad namiesto sedenia doma by pracovali na verejnoprospešných prácach. V týchto požiadavkách sa môžu spojiť široké masy, vrátane uvedomelých Rómov (pretože veľkú časť týchto skupín tvoria práve rómski osadníci) a presadzovať ich. Je to aj veľká investícia do budúcnosti. K skutočnému riešeniu tohto problému musí byť zabezpečený všeobecný prístup k práci, ktorou si ľudstvo vytvára podmienky pre dôstojný život a rozvoj človeka. V takýchto podmienkach sa už nemá kto na čo vyhovárať a každý môže byť oprávnene postavený pred svoju zodpovednosť. V kapitalizme neexistuje ani jedno a ani druhé! V súčasnosti je na Slovensku 400 000 nezamestnaných a len máloktorý pracujúci môže hovoriť o dôstojnom živote. Pokiaľ budú mať neprispôsobivé skupiny možnosť pracovať a nebudú ju využívať, nebudú mať teda nárok na to, čo spoločnosť vyprodukuje. Ak začnú rabovať, malo by sa s nimi zaobchádzať ako s príživníkmi. A svoju ujmu spoločnosti by mali nahradiť hoc aj nútenou prácou. Tiež treba vytvoriť také zákony, aby sa človek nemusel obávať o svoju bezpečnosť v prípade konfliktu s členmi takejto komunity. Rovnako majú zodpovednosť za výchovu a životné podmienky vlastných detí. Zvlášť v spoločnosti, ktorá každému pracujúcemu garantuje sociálne istoty. Ak napriek tomu nejaká rodina zanedbáva výchovu detí, nemala by byť taká rodina v tom ďalej podporovaná ďalšími dotáciami a dieťa by malo byť z takého prostredia odobrané. Okrem pracovných návykov (hoc aj nútených) treba rovnako zvyšovať ich kultúrnu úroveň prísnou kontrolou školskej dochádzky a spoluprácou s kultúrnymi a mládežníckymi organizáciami. Ďalšiu zodpovednosť pred nami všetkými nesú za vyprodukovaný neporiadok vo svojom okolí, pretože aj my sme nútení v tomto neporiadku žiť. Na to by mala spoločnosť poukázať a prinútiť neprispôsobivých obyvateľov k náprave svojich činov. Ak to nepôjde po dobrom, tak opäť hoc aj násilím. Najmä tí uvedomelejší Rómovia by mohli ísť príkladom pre menej uvedomelých. Je potrebné chytať sa každej šance na nápravu, chce to trpezlivosť, no zároveň pevnú ruku pracujúcich. Pokiaľ budeme takto postupovať, fašistom nezostanú žiadne argumenty okrem vyslovene hrubého rasizmu a výziev k fyzickej likvidácii. Mnohí pracujúci vrátane uvedomelých Rómov sú na tieto skupiny nahnevaní. Preto sa treba spojiť aj s nimi a tiež rómskymi organizáciami a prelomiť tak rasistický problém na riešenie neprispôsobivosti a rasizmu. Zároveň sa však spájať aj v boji proti kapitalizmu.