V súvislosti so schváleným rozpočtom pre Slovenskú republiku sa dozvedáme aj o Bruselom odsúhlasených sankciách voči krajinám, ktoré dosiahnu vyšší deficit financií ako 3% HDP. Krajiny, ktoré porušia túto hranicu majú zaplatiť sankcie vo výške 0,2% HDP. Zapredanci vo vládach vrátane našej, na túto podmienku bez akýchkoľvek výhrad pristúpili a považujú to za „zodpovedný prístup“.
Veľmi veľkú pozornosť treba venovať práve slovám a rétorike, pretože žiaden buržoázny politik ľuďom otvorene nepovie, že jeho úlohou je čo najviac ošklbať pracujúcu triedu. Že jeho úlohou je chrániť peniaze bánk a firiem na úkor životnej úrovne ľudí. Človeku je naozaj zle, keď v televízii počúva, že najvyššou prioritou je znížiť deficit a štátny dlh. Úniu nezaujíma životná úroveň obyvateľstva, ale len a len „vyrovnaný rozpočet“. O to viac je človeku zle, keď vidí na jednej strane „úsporné balíčky“ spojené so slovami „zodpovednosť“ či „ekonomický hriešnici“ a na druhej strane prémie a odmeny pre ministerstvá či Úniou nanútené zadlžovanie Slovenska skrz euroval a ďalšie pôžičky na to aby sme požičali. Servilné škrtanie pre pracujúcu triedu a servilné chránenie záujmov finančných skupín. Taká je realita „zodpovednej“ politiky. Veď napokon tých, ktorí o tom rozhodujú, sa to nedotkne. Len masochisti z pracujúcej triedy môžu pristúpiť na ich rétoriku a prijať ju za svoju.
Znižovanie dlhu sa nedosahuje ničím iným, ako znižovaním sociálnych výdavkov a škrt, čo by len o desatinu percenta HDP, sa výrazne dotkne a dotýka občanov Slovenska a celej Únie okrem zlomku najbohatších. Možno sa dočkáme aj toho, že nám bude minister financií vyčítať: „Nechceli ste si uťahovať už aj tak utiahnuté opasky, nechceli ste platiť za to, čo ste už v živote preplatili tisíckrát, chceli ste dostupné zdravotníctvo a služby, štrajkovali ste, búrili ste sa, tak teraz plaťte sankcie! Ste nezodpovední!“
Na záver už len treba poznamenať, že pokiaľ kapitalistický štát nemá vo vlastníctve veľké zásoby ropy, alebo podobné zdroje ziskov, nemá šancu na vyrovnaný rozpočet, aj keby všetci ľudia žili na ulici. A dlh bude zákonite stúpať dovtedy, dokedy budú ľuďom odcudzované výsledky ich práce, dovtedy, dokedy sa nevyrieši (aj keď on SA nevyrieši, vyriešiť to musí samotná robotnícka trieda povstaním proti spoločenskému poriadku) rozpor medzi spoločenským charakterom výroby a súkromným vlastníctvom výrobných prostriedkov, inými slovami, dokedy budeme pracovať nie pre iných, ale pre seba.
Čítajte tiež: Euroval zachráni banky, ľudí zachráni socializmus