Kontrastné mediálne paralely

8. októbra 2011 sa pred americkým veľvyslanectvom konala demonštrácia proti agresiám NATO. Zaznelo tu množstvo názorov, aké si neprečítate a nevypočujete v žiadnych masmédiách. Masmédia, vrátane tlačových agentúr o tejto demonštrácii ani neinformovali a úplne ju ignorovali. Pred demonštráciou ale aj počas nej sa pri organizátoroch niekoľkokrát zastavil príslušník polície v civile a vyzvedal sa, čo sa bude na demonštrácii robiť, aby sa náhodou nerobilo niečo nepovolené a nezákonné ako napríklad pálenie vlajky. Všetko teda musí prebehnúť podľa zákona. Ľudia sa stretnú na vyhradenom mieste, niečo si povedia a tým demokracia končí, zatiaľ čo bombardovanie NATO bude smelo pokračovať. Dôležité je pripomenúť aj to, že na Slovensku je zakázané demonštrovať bližšie ako určitý počet metrov od parlamentu.

Teraz sa presuňme do Bieloruska. Demonštranti (financovaní západnými „mimovládkami“ a „nadáciami“) sa dostanú priamo pred parlament a vyvolávajú konflikty s políciou. Tu nikoho nezaujímajú zákony, potýčky sú okamžite zaznamenávané celosvetovými médiami a spolu s protibieloruskými komentármi šírené do celého sveta ako dôkaz „brutality“.

Prejdime do Španielska – tisíce ľudí protestujú proti kapitalizmu a požadujú „skutočnú demokraciu“, ktorá tu nie je len pre bohatých. Slovenský divák, ktorý sa aktívnejšie nezaujíma o dianie a nenavštevuje „alternatívne“ servery, nemá šancu dozvedieť sa o tom. Polícia pritom zatkla niekoľko desiatok aktivistov.

Na Kube protestovalo proti socializmu približne 50 „dám v bielom“. Okrem toho, že správa obehla svet, tieto dámy boli svojimi chlebodarcami ocenené rôznymi cenami za ľudské práva a podobne. Ako dôkaz brutality kubánskej polície poslúžil zlomený necht jednej z nich. Reakciou Kubáncov bola niekoľkonásobne väčšia demonštrácia za socializmus, no to už nemá divák právo vedieť.

Na chvíľku sa opäť vráťme na Slovensko. Po zatknutí bieloruskej pro-západnej disidentky sa koná pred bieloruskou ambasádou demonštrácia, ktorej sa zúčastnilo nie viac ako 20 ľudí a ktorá bola v hlavnom spravodajstve. Jeden zo zhromaždených držal aj fotografiu bývalého bieloruského prezidenta, ktorý je zodpovedný za rozkradnutie bieloruského národného majetku po rozpade ZSSR.

Tento rok na Islande prebehla výrazná zmena. Pracujúci sa vzbúrili a odmietli platiť dlhy, ktoré nespôsobili oni, ale finančné skupiny. Po vzburách sa výrazne zmenil systém a zodpovední bankári boli potrestaní. Táto záležitosť je jednou z najviac ignorovaných tém a keď sa o nej ľudia dozvedajú, sú naozaj prekvapení, že sa niečo také stalo.

Najaktuálnejšia je okupácia Wall Street, ktorej sa zúčastňujú tisíce ľudí a ktorí poukazujú na absurdity režimu, v ktorom bankám rekordne stúpajú zisky, zatiaľ čo ľudia prichádzajú o prácu, o domovy, o sociálne istoty a zebezpečenie, napriek tomu, že v tomto režime tvoria hodnoty. Títo ľudia žiadajú sociálnu spravodlivosť. Aj tu polícia násilím zakročila a zatkla viac ako 200 ľudí. Žiadne médium ale americkú vládu neoznačilo za „diktátorskú“, ktorá je len bábkou v rukách finančných skupín a koná protiľudovo. Nikto nespochybnil americkú „demokraciu“, kde vládne dolár a za dvoma súperiacimi stranami stoja obrovské nadnárodné spoločnosti. Žiadna z organizácii týmto ľuďom nenavrhla ocenenie v boji za ľudské práva.

Na záver jeden ilustračný príklad o tom, čo je to „demokracia“. Môžete nesúhlasiť a protestovať, môžete sa schádzať hoc aj v miliónoch, ale nemôžete vykonať to, o čom hovoríte. Môžete napríklad nesúhlasiť s Izraelskou blokádou Gazy a môžete kvôli tomu spraviť demonštráciu pred ambasádou. Ale ak sa rozhodnete Gaze pomôcť v podobe humanitárnej pomoci, budete zastrelení izraelskou armádou.

Médiá nám nemusia vždy v zásade hovoriť čo si máme myslieť (aj keď to často robia). Určujú ale o čom máme premýšľať, určujú čo sa stalo a čo sa vlastne nikdy nestalo. Určujú, ktoré obete sú dôležité a ktoré sú naopak úplne nezaujímavé a nikto by o nich nemal vedieť.