K tomuto zúfalému kroku som však bol prinútený. Túto príhodu vyťahujem preto, lebo dôvody, prečo som tak urobil stále nezmizli.  Bolo to ešte v roku 2014, keď Slovensko volilo svojho prezidenta už po štvrtýkrát.

Rozhodol som sa voliť nikoho. Vyrobili sme si grafiku s kapustnými hlavami, kde bolo napísané „voliť nestačí, organizuj sa!“. Nie, nečakal som, že po vytiahnutí tohto letáku z obálky sa okrsková komisia zmení na revolučný národný výbor. Len som sa rozhodol voliť nikoho, tak som tak aj urobil a návšteva volebnej miestnosti ma celkom baví.

Do druhého kola postúpil Andrej Kiska – vraj „nezávislý“ prezident, ktorý hneď po nástupe vedel čo má robiť, navyše s imidžom dobráka, ba až priam anjela. Prečo? Nie preto, lebo by ním bol, ale preto, lebo ľudia sa dajú ľahko oklamať. S jeho majetkom by som aj ja bol „anjel“.

Druhým postupujúcim bol úradujúci premiér Robert Fico.

Nie je medzi nimi mnoho rozdielov. Obaja sú za zachovanie kapitalizmu, ani s jedným z nich nehrozí zásadná zmena. Kiska sa po svojom zvolení stal synonymom americkej loby a podpory NATO, bratríčkovania sa s Ukrajinou. Avšak Fico nie je o nič menej proamerický, len to robí viac prešpekulovane, vie, že doma treba pred davmi povedať to, čo potom v Bruseli poprie. Veď to bola a je vláda na čele s Robertom Ficom, ktorá dovolila budovať základne a logistické centrá NATO, bola to vláda Roberta Fica, ktorá umožnila presun vojsk NATO.

A pokiaľ ide o politiku ako takú, tú určuje ekonomická podstata kapitalistického systému a nie taká hlúposť, taký detail a malichernosť, aká vláda je na čele, aká osoba je prezidentom či premiérom. Veď sa ich tu vystriedalo už množstvo, ale zmeny mali vždy kozmetický ráz.

Sú ale ľudia, ktorí si to nemyslia. Najmä medzi mladými sa spustila akási samovoľná rebélia za lepšie zajtrajšky. Bolo to myslím pod heslom „Fico je k…..t“. Iste si spomeniete.  Jednoduchá veta. Celý intrák sa ju naučil naspamäť a celý intrák za ňou nekompromisne stál. Ten „červený boľčervík“ Fico mohol za všetko nešťastie tohto nádora. AntiFico bolo všade, všetci mladí boli „proti Ficovi“ a ani poriadne nevedeli prečo. Hlavne že to bolo v móde. Kto by netvrdil, že Fico je kkt, toho by nezobrali v piatok večer piť. „Myslím na svoje deti – nevolím Fica“ – prečítal som si na jednom transparente vyvesenom na dome. Keď idem okolo toho domu autom občas si v duchu alebo nahlas poviem: „Je to RRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRebel!“  Aj ja myslím na svoje deti a aj preto som komunista. Ale čo s tým má či bude prezident Fico alebo Kiska? Asi toľko ako či mu dám na raňajky čokoládový alebo jahodový jogurt.

A tak títo mladí „rebeli“ rozhodli. Chcel som hodiť kapustnú hlavu aj po druhý raz. Ale nie nie! Aj ja chcem rebelovať. Pekne sme aj s manželkou navštívil volebnú miestnosť, dal som krížik na Roberta Fica a vhodil ho do urny (aké výstižné pomenovanie!) s pomyslením: „Tu máte vy idioti!“